Roky ubehli ako voda, puberta už dávno skončila a ja som na moje sny úplne zabudla. Prioritou číslo jeden sa v mojom živote stala práca, peniaze a honba za kariérou. Jediným oddychom boli dve dovolenky do roka, ktoré som absolvovala nonstop leňošením na pláži, drinkom pri bare a rebelantským odreagovaním sa v nočnom podniku, kde som si po pár drinkoch chcela nahovoriť, že môj život je naozaj zábavný.

Môj život bol jedným slovom jednotvárny. Mám rada ruch veľkomesta, špinu, smog a kopy ľudí tlačiacich sa do malej električky. Som mestský tip človeka a myslela som si, že s tým sa nedá už jednoducho nič robiť. Jedného dňa sa, ale môj sen z detstva vrátil a stal sa realitou. Pred domom zastalo BMW na dvoch kolesách, otvoril sa štít na prilbe a môj princ ma uniesol naozaj do úplne iného sveta. Sveta na motorke, plný pravého adrenalínu, divokej jazdy a odlišných priorít života. Zmenil sa mi pohľad a názor na veľa vecí, ale hlavne na spôsob trávenia tak vzácneho voľného času, dovolenky. Pred prvou veľkou cestou som mala naozaj obrovské obavy. Prvá obava bola, či to po fyzickej stránke zvládnem a nezosypem sa ako domček z karát už po druhom dni. Môj chrbát a oči sú úplne zničené z práce, kde neustále sedím za PC, väčší a sústavný hluk mi spôsobuje bolenie hlavy a tá predstava, že dva týždne budem sedieť na zadku, tiež nebola pre mňa dva krát relaxačná. Druhá, mužmi nikdy nepochopená moja obava bola, čo na seba a čo so sebou. Keď som videla ten neskutočne malinký kufrík, že do toho sa mám vmestiť na dva týždne? Vravím si „to sa mi nepodarí."

Podarilo sa. Ako tak som sa teda vyzbrojila na cestu: veľké balenia ženami tak uznávaných ružových tabletiek, lieky na bolesť chrbtice, kvapky do očí, len veľmi potrebné veci na oblečenie (čo som po ceste skonštatovala, že pekných 80% bolo absolútne nepotrebných), veľmi zúženú a preriedenú kozmetiku, na seba som hodila oblečenie, ktoré nosím v zime na snowboard (ešteže je mojou obľúbenou farbou čierna) a myslela som si „som pripravená na všetko." Či som bola v skutočnosti naozaj pripravená na všetko čo ma najbližších pár dní čakalo sa nedalo ani polemizovať. Nebola som! Aspoň nie po psychickej stránke. Zrazu som za dva týždne navštívila sedem krajín, stretla som neskutočne veľa zaujímavých ľudí, videla rôzne kultúry a národnosti, spala v hotely aj pod širákom, opekala si na pláži a jedla kraba v reštaurácii, prechádzala sa po metropolách Európy, ale aj po malých zabudnutých dedinkách na okraji civilizácie. Bola to nádhera. Dokonca ma ani nič nebolelo, nemala som totižto čas zaoberať sa samou seba. Po príchode domov keď sa ma niekto opýtal aká bola dovolenka, len som rozprávala a rozprávala a stále som mala o čom.

Od kedy som sa stala aktívnou cestovateľkou na motorke som videla a navštívila množstvo štátov - skoro celú Európu, rôzne iné krajiny, ktoré nepatria do EÚ, kopec hradov, zámkov, architektonických skvostov, prírodných krás, veľké mestá, malé dedinky ktoré sú ledva zaznamenané na mapách, každý víkend počas sezóny sme niekde preč, niečo nové zažívame a náš vzťah je naozaj vzrušujúci a dynamický. Je krásne keď necestujete sám a máte partnera s ktorým sa môžete podeliť o všetky svoje sny a zážitky. Na našich cestách som stretla veľa osamotených mužov na svojich krásnych mašinkách. Preto dievčatá a ženy, čo máte doma chlapov na motorkách, odhoďte zábrany a hlavne strach a nechajte sa aj vy uniesť svojím princom a nesnívajte pri romantických filmoch, keď to všetko máte zaparkované doma v garáži. Stojí to naozaj za to. Svet je príliš veľký a život je príliš krátky, aby sme ho strávili len pri zbytočnom polemizovaní a snívaní.

Ivecc